Co to je dyslipidemie? Jak se dělí tuky v krvi a stravě? Jak= jsou špatné a jaké jsou dobré? Na této a spoustu dalších otázek odpovídá v novém článku studentka 2. ročníku oboru Nutriční terapie z Ostravské univerzity Patrícia Mruzeková.
Hyperlipoproteinémia, alebo aj dislipidémia, vzniká nesprávnym obsahom a zložením tukov v potrave, genetickými vplyvmi a pôsobením ďalších chorôb. K hlavným prejavom tohoto ochorenia patrí najmä zvýšenie, ale niekedy aj zníženie niektorých frakcií lipidov, kvantitatívne zmeny (LDL-cholesterol vs. HDL-cholesterol). [1,2]
Na hyperlipoproteinémii je nebezpečné, že sa sama osebe klinicky nemusí prejavovať. Jedinec s týmto ochorením vôbec nemusí vedieť, že ho má. Nie je tak viditeľná ako obezita a zároveň ani bolestivá ako napríklad žlčníková kolika. Avšak urýchľuje aterosklerózu, ktorá sa inak nazýva aj „tichý zabijak“ alebo môže zapríčiniť akútnu pankreatitídu. Najčastejšie je hyperlipoproteinémia sprevádzaná ochoreniami ako sú diabetes mellitus, nefrotický syndróm, chronické renálne zlyhanie, hypotyreóza, alkoholizmus. [1]
Pri dyslipidémii zohráva dôležitú úlohu metabolizmus lipidov a teda aj samotné tuky, cholesterol a lipoproteiny. Teraz si o nich povieme niečo viac.
Lipidy = Tuky
Tuky sú po chemickej stránke zlúčeniny mastných kyselín (MK) s glycerolom, tzv. triacylglyceroly (TAG). Môžeme ich rozdeliť na jednoduché, kam patria tuky, oleje a vosky alebo na zložené, ktoré okrem už spomínaných MK a alkoholu obsahujú ešte ďalšiu skupiny (fosfolipidy, glykolipidy…). Najčastejšie sa však z hľadiska výživy stretnete s delením lipidov podľa počtu dvojných väzieb. Tu rozdeľujeme lipidy na:
- nasýtené MK – neobsahujú dvojnú väzbu, patria sem predovšetkým živočíšne tuky a následne kokosový a palmový olej,
- mononenasýtené MK – obsahujú jednu dvojnú väzbu v polohe cis, najznámejším zástupcom je olivový olej
- polynenasýtené MK – obsahujú 2 a viac dvojných väzieb v polohe cis, patria sem omega-3 MK (morské ryby, repkový olej, ľanové semiačka) a omega-6 MK (slnečnicový olej)
- trans- MK – dvojná väzba v konfigurácií trans, vznikajú najmä pri prepaľovaní olejov, majú nepriaznivý vplyv na srdcovo-cievny systém
Cholesterol
Cholesterol je základným sterolom živočíchov. Nachádza sa len v v potravinách živočíšneho pôvodu. Je súčasťou biologických membrán, tvorí základ streroidných hormónov, žlčových kyselín a vitamínu D. Aj keď je pre mnohých ľudí strašiakom a najradšej by ho nekonzumovali vôbec, už z vyššie spomínaných vlastností je jasné, že je pre nás dôležitý.
Cholesterol môžeme prijímať potravou (exogénny cholesterol) alebo sa nám syntetizuje (tvorí) v pečení (endogénny).
Lipoproteíny
Lipoproteiny sú guľovité častice slúžiace k transportu nerozpustných lipidov (TAG) krvou. Sú zložené z fosfolipidov, cholesterolu a bielkovín (apolipoproteiny). Lipoproteiny delíme na:
- CHYLOMIKRONY – zabezpečujú transport cholesterolu a TAG z čreva do tkanív
- VLDL (very low density lipoproteins) – viažu TAG a cholesterol v pečeni a prenášajú ho do tkanív,
- LDL (low-density lipoproteins) – prenášajú TAG a cholesterol z pečene do tkanív. Jej nadbytok v krvi zvyšuje riziko aterosklerózy
- HDL (high-density lipoproteins) – transportujú cholesterol z tkanív do pečene. Jej nedostatok v krvi také zvyšuje riziko aterosklerózy
Metabolizmus lipidov
Exogénna metabolická cesta
Tuk prijatý v potrave sa štiepi a vstrebáva v čreve za účasti enzýmu lipáz (žalúdočné, pankreatické, črevné) a žlči. TAG a cholesterol po vstrebaní tvoria chylomikrony. Chylomikrony sa prostredníctvom lymfatických ciev dostávajú do krvného obehu a následne do tkanív. Takto tkanivá získajú tuk, ktorý môžu využiť ako zdroj energie alebo uchovať ho vo forme zásob. Cholesterol, ktorý chylomikrony obsahovali sa transportuje do pečene, kde je buď včlenený do VLDL alebo vylúčený do žlči. [2,3]
Endogénna metabolická cesta
Endogénna metabolická cesta začína syntézou VLDL v pečeni. Po vylúčení (exkrécii) VLDL do krvnej plazmy dochádza k ich štiepeniu pomocou lipoproteinovej lipázy. Produktami tohto štiepenia sú voľné MK, ktoré sú ihneď využité v tkanivách a intermediárne (prechodné) častice IDL. IDL častice sú v pečeni len čiastočne odbúravané a zvyšok je katabolizovaný (štiepený) za vzniku LDL. LDL-častice sú považované za najrizikovejšie z hľadiska predčasnej aterosklerózy. Ich základnou funkciou je transport cholesterolu do pečene a ďalších tkanív. 80 % LDL je odbúravaných po naviazaní na LDL-receptor vnútri v bunke. Vzniknutý voľný cholesterol, ktorý v bunke vznikol je ňou ďalej využívaný. [3]
LDL môže byť odbúravané aj scavengerovými (čistiacimi) receptormi (okolo 20 %), ktoré sa nachádzajú predovšetkým na makrofágoch (bunky imunitného systému). Keď makrofág príjme príliš veľa cholesterolu premení sa na penovú bunku, ktorá zostáva zachytená v cieve. Pri väčšom množstve penových buniek vzniká tukový prúžok a neskôr aterosklerotický plát. Zvýšené odbúravanie LDL cestou scavengerových receptorov sa dáva do súvislosti s akcelerovanou (zrýchlenou) aterosklerózou. [3,4]
Reverzný transport cholesterolu
Reverzný transport cholesterolu je proces, pri ktorom sa cholesterol transportuje z tkanív späť do pečene pomocou HDL, kde sa následne odbúrava a vylučuje do žlči, odkiaľ sa podstatná časť cholesterolu vylúči stolicou. [3]
Diéta pri hyperlipoproteinémii
Dyslipidémia patrí medzi ovplyvniteľný rizikový faktor aterosklerózy, preto aj diétne opatrenia v prevencii aterosklerózy sú takmer totožné s diétnou liečbou dyslipidémií. Hlavné body diéty pri dyslipoproteinémií, na ktoré by sme sa mali zamerať:
- Obmedzenie extrémneho príjmu tukov,
- Obmedzenie energetického príjmu (predovšetkým u pacientov s metabolickým syndrómom či obezitou),
- Zvýšenie príjmu rastlinných tukov a ich kvalitatívna zmena,
- Dostatočný príjem vlákniny [5].
Tuky poskytujú skoro dvojnásobne väčšie množstvo energie na 1 g ako sacharidy či bielkoviny . Telo si ich vie uložiť vo forme tukového tkaniva, ktoré je pre nás nie len zdrojom energie ale slúži aj ako ochrana orgánov pri nárazoch či termoizolačná vrstva. V našej strave ich často prijímame viac ako by sme mali ale ich kvalita nebýva dostatočná. Mali by sme preferovať nenasýtené a polynenasýtené MK pred tými nasýtenými. Ako už bolo vyššie spomínané, dobrým zdrojom nenasýtených MK sú predovšetkým potraviny rastlinného pôvodu ako napríklad orechy, semiačka, rastlinné oleje (panenské do studenej kuchyne, repkový na tepelnú úpravu), ale aj tučné ryby. Naopak tuky, ktoré by sme sa mali snažiť nahradiť vyššie spomínanými sú predovšetkým masť, kokosový a palmový tuk. Obmedziť by sme sa mali snažiť potraviny so skrytým tukom. To sú potraviny ako slanina, trvanlivé salámy, tučné syry, prerastené mäsá, ale aj smotanové jogurty, zmrzliny.
Bielkoviny sú súčasťou všetkých buniek organizmu a skladajú sa z aminokyselín. Podľa pôvodu rozoznávame bielkoviny živočíšneho a rastlinného pôvodu. Potraviny živočíšneho pôvodu bohaté na bielkoviny ako napríklad mäso, mliečne výrobky, vajcia sú často aj významným zdrojom tukov v našej strave. Preto by sme sa mali pri ich výbere zamerať na tie, ktoré obsahujú menšie množstvo tukov. Vhodný je pomer 1:2, teda 1 g tuku v potravine na 100 g ku 2 g bielkovín na 100 g.
Sacharidy sú rýchlym zdrojom energie pre človeka. Rozdeľujeme ich na jednoduché sacharidy, ktorých príjem v strave sa snažíme obmedziť a polysacharidy, na ktoré v strave často zabúdame a sú pre nás prospešné. Polysacharidy sa nachádzajú predovšetkým v celozrnných obilninách, strukovinách ale aj v zelenine či v ovocí. Pri ich príjme glykémia (hladina cukru v krvi) nestúpa tak rýchlo, pretože glukóza sa z nich uvoľňuje postupne. Zabezpečujú dlhší pocit sýtosti a znižujú pocit chuti na sladké (pri ich dostatočnej konzumácii).
Pojem vláknina predstavuje nevyužiteľné sacharidy, ktoré nie sú štiepené enzýmami tráviacej sústavy. Jednotlivé zložky/druhy vlákniny sú zdrojom potravy pre črevný mikrobióm, tzv. prebiotiká. Vláknina okrem iného znižuje vstrebávanie cholesterolu, ktorý sa vylúči v stolici. Denne by sme jej mali prijať cca 30 g.
Diétne opatrenia v prevencii aterosklerózy spĺňa aj klasická racionálna strava. Väčšinu opatrení som spomínala vyššie.
Stredomorská strava
Známa je aj stredomorská strava, ktorá je vhodná pri prevencii srdcovo-cievnych ochorení, diabetu 2. typu, niektorých druhov rakoviny a iných. Je bohatá na mono- a polynenasýtené tuky, komplexné sacharidy, vlákninu, fytonutrienty (biologicky aktívne látky) a ostatné živiny. [6]
Základ stredomorskej stravy tvoria celozrnné potraviny, obilniny, pseudoobilniny, ako napríklad pohanka, zemiaky, celozrnné cestoviny, rôzne druhy zeleniny a strukovín, jogurty s obsahom probiotických kultúr, orechy a ovocie. Medzi hlavné zdroje bielkovín patria predovšetkým ryby a ostatné morské plody, hydina, menej už vajcia a ostatné mäso. Zdrojom tukov sú najmä olivy, olivový olej, orechy a tučné ryby. Pri príprave potravín sa používa viac byliniek a korenia namiesto soli. Strava sa menej spracováva a tým je relatívne čerstvá a zostáva v nej viac antioxidantov a vitamínov. [5,6]
Zdroje
- VOKURKA, Martin. 2018. Patofyziologie pro nelékařské směry. 4., upravené vydání. Praha: Karolinum. ISBN 9788024635637
- SVAČINA, Štěpán. 2008. Klinická dietologie. Praha: Grada. ISBN 9788024722566
- SVAČINA, Štěpán. 2010 Poruchy metabolismu a výživy. Praha: Galén. ISBN 9788072626762.
- Ateroskleróza. Wikiskripta.eu [online]. [cit. 2021-8-31]. Dostupné z: https://www.wikiskripta.eu/w/Ateroskler%C3%B3za
- ZLATOHLÁVEK, Lukáš. 2019. Klinická dietologie a výživa. Druhé rozšířené vydání. Praha: Current media. Medicus. ISBN 9788088129448
- WHITNEY, Ellie, Sharon Rady ROLFES a Eleanor Noss WHITNEY. Understanding Nutrition. 15th Edition. STM, 2018. ISBN 978-1-337-39269-3.
- Obrázek č. 1: https://ib.bioninja.com.au/standard-level/topic-2-molecular-biology/23-carbohydrates-and-lipids/types-of-fatty-acids.html
- Obrázek č. 2: https://basicmedicalkey.com/lipids-lipoproteins-and-cardiovascular-disease/
- Obrázek č. 3: https://www.cleaneatingmag.com/clean-diet/clean-eating-diet/why-eating-mediterranean-makes-sense/
- Zdroj nečíslovaných obrázků: https://pixabay.com/cs/